V jednom meste Haluštičkove žil kuchárik Haluštička - majster nad majstrov. Stačilo iba vysloviť jeho meno a hneď sa každý oblizoval od ucha k uchu. Nečudo. Veď majster Haluštička varil najchutnejšie polievky a omáčky a pudingy, piekol pečienky i koláče od výmyslu sveta...
Keď si ráno kuchárik vykračoval do kuchyne, strážnik na križovatke hneď zasalutoval a semaforom prikázal svietiť preňho iba na zeleno. Veľkí i malí dvíhali klobúky a čiapky a volali:
- Nech žije Haluštička!
- Sláva najlepšiemu kuchárovi!
- Hurá chutným jedlám!
Psy prívetivo krútili chvostami a mačky prítulne priadli. Potom Haluštička vošiel do kuchyne, pošúchal si dlane a pustil sa do práce. Varil, akoby čaroval. Keď nadvihol pokrievku nad hrncom, v uliciach zaviali také lákavé vône, že sa začal usmievať aj ten, kto sa od rána mračil. No a pred obedom ste už v meste nestretli namosúreného človeka.
Taký majster nad majstrov bol kuchárik Haluštička. Deň čo deň tancoval okolo sporáka a z plných pľúc si nôtil svoju obľúbenú pesníčku.
Ľudia sa smiali a spytovali sa:
- Akými čarami nás tak rozveseľuješ?
- Kdeže ja - odpovedal Haluštička. - To dobrá práca. Tá prináša každému radosť.
A možno by tú radosť bol stále rozdával, keby sa znezrady neprihodila galiba.
Aká? Nuž, prečítajte si knižku a budete vedieť...
