Snaha po rýchlej informácii o javoch našej súčasnosti vedie často k maximálne možnému zjednodušovaniu a tomuto pokušeniu podľahli neraz aj velikáni myslenia. Vysvetliť jednoduchým a jednoznačným spôsobom tak zložité a komplikované vzťahy, aké vytvára štát, je nesmierne ťažké, ak nie priam nemožné. Stroskotali na tom tvorcovia už mnohých ideí, pretože najrozličnejšie metódy, prístupy, dejinné zvraty a udalosti nemožno zastrešiť jednoducho jednotným "pojmom štát" bez toho, aby sa "neskomolil" a nezmrzačil. Ani praktická politika by sa nemala uspokojiť s jednoduchými riešeniami, lebo jej častou úlohou je okrem iného vysporiadať sa s protirečivými požiadavkami a účelmi, a preto sa musí snažiť nachádzať správnu mieru, pričom vytvára živý štátny organizmus, ktorý spätne formuje východiskové idey a ozvláštňuje "stabilné" inštitúty o nové prvky.
O tom, že skúmanie týchto otázok má zásadný význam pre poznanie zložitého fenoménu, akým štát je, svedčí aj viac ako šesťstoročná história štátovedy, ktorej základy položil začiatkom 16. storočia Niccoló Machiavelli svojimi dielami Vladár a Úvahy o vláde. Muselo uplynúť relatívne dlhé obdobie aby nastúpili ďalšie významné osobnosti štátovedy Hobbes, Locke, Rousseau, Montesquieau a prakticky až v 18. storočí sa objavujú prvé práce, ktoré sa snažia vytvoriť ucelený systém štátovedy. Analytické štátovedné bádanie predstavovala pozitivisticky orientovaná štátoveda (Jellinek), ktorá vyústila do "čistej náuky právnej" (Kelsen, Weyr, Neubauer), a paralelne s ňou sa sformovala historicky, sociologicky a antropologicky chápaná štátoveda, a to tak americká ako aj európska.
Pre prvú časť sme zvolili názov Základy štátovedy ale sme si vedomí toho, že nezachytáva problematiku v jej úplnom možnom rozsahu a ani stav, ktorý u nás v tejto oblasti existuje, keď už dlhý čas absentuje ucelenejšie spracovanie štátovedy a pozornosť sa venuje, aj to pomerne zriedka, len niektorým čiastkovým problémom. Pritom sme presvedčení, že len poznanie východiskových formulácii štátovedy umožní hlbšie poznanie problematiky štátneho práva, ktoré má síce odlišné princípy a iný stupeň zovšeobecnenia, ale napriek tomu má k štátovede najbližšie.
V druhej časti sa zaoberáme jednotlivými inštitútmi štátneho práva uplatňovaného v Slovenskej republike. Systematika práce vychádza zo základného prameňa štátneho práva - Ústavy Slovenskej republiky, a podáva ucelený obraz súčasnej ústavnej a zákonnej úpravy.
Táto publikácia je určená predovšetkým študentom všetkých foriem štúdia na právnických fakultách, odborníkom pracujúcich v oblastiach, ktoré sú späté s normami štátneho práva, ale poslúži aj širšej verejnosti prejavujúcej záujem o problematiku v nej obsiahnutú.