V dedinke Acha ( Ača) na juhu Ghany mali pred niekoľkými rokmi problémy so správaním mládeže. Preto sa staršinovia stretli v náčelníkovom paláci, aby sa dohodli, ako vyriešiť tento problém. Prišli k záveru, že jednou z hlavných skazeností detí a mládeže bolo úplné zanedbanie ľudových rozprávok. Rozhodli sa postaviť dom rozprávok.
Jeden deň v týždni sa v tomto dome stretávajú nielen deti a mládež, ale aj dospelí. Za jeden večer sa vystriedajú traja až štyria rozprávkari. Ich rozprávanie je popretkávané piesňami, ktoré spievajú všetci prítomní za sprievodu bubnov. Pre Európana je to neopísateľný zážitok.

Takmer každá africká rozprávka sa končí tým, že rozprávkár zdôrazní výchovnú hodnotu rozprávok a ponaučenie. Bez tohto vysvetlenia by mnohé deti asi ťažko pochopili skutočný zmysel rozprávky.

Prevažná časť rozprávok je z Ghany. Niekoľko rozprávok sa autorovi podarilo získať od priateľov z Libérie, Burkina Faso a Nigérie. Určené sú nielen pre deti a mládež, ale aj dospelým, najmä rodičom, učiteľom a kňazom.