Tieň krízy sa tiahne celým dvadsiatym storočím, všeobecná civilizačná kríza sa začala na jeho konci a poznamenáva prechod do nového milénia. Jedna civilizácia - priemyselná - zaniká, lebo sa, rovnako ako veľké civilizácie v minulosti, stala neudržateľnou. Nastupuje nová civilizácia, založená na nemateriálnych znalostiach ako zdroji bohatstva. Kríza nie je krízou parciálnou, ale systémovou. Problém, ktorý by sme do polovice dvadsiateho
prvého storočia mali vyriešiť, je prechod k civilizácii s udržateľnými parametrami. Reakcia na tlak budúcnosti má vždy dve navzájom sa vylučujúce alternatívy: na jednej strane snaha zachovať existujúci stav, na druhej strane tendencia zmeniť ho. Ako Walter Benjamin, parafrázujúc Marxa, poznamenal, revolúcie nie sú lokomotívami svetových dejín, ale možno sú revolúcie záchrannými brzdami, po ktorých siahne ľudstvo vezúce sa v tomto vlaku.