Autor o svojom diele povedal: "Hrdina novely NEKRÓZA zažil pocit návratu do starých Abrahámových čias, keď ešte Biblia nebola stvárnená do textovej podoby. Je to čas šťastia, ktorý všetci hľadáme ako stratený Raj. Hľadáme tento Raj - v sebe i mimo seba - aj za cenu, že naším šťastím bude hoci aj umiernené utrpenie. Šťastie je pre nás mýtická krajina a mýtický čas. Šťastie na Zemi je však zanešvárené očakávaným momentom smrti, ktorý nás v istej etape života začne prenasledovať. Verím - ale je to len vec mojej osobnej viery - že pred definitívnym ustanovením Raja na Zemi vtrhlo do nášho sveta inkarnačné zlo. Negatívne sily sa usilujú, aby naše previnenie zostalo čiastočne nepotrestané a vina sa prenášala na ďalšie generácie, zasahovala ich nevinnosť."
Niekoľko mesiacov sa moja duša potĺkala v atmosfére Ramzesa II., v hystérii a panike starých medicinmanov, v temnom náboženskom fanatizme, ktorý sa mi skoncentroval do obrazu mumifikovaného faraóna a do podivného pojmu mumifikačný tepelný bod. Avšak v jedno piatkové ráno akoby v duši sveta, a teda aj v mojej došlo k zvratu. Bolo dvadsiateho siedmeho októbra dvetisícšesť a na nebi sa povaľovali strapaté tmavé suché oblaky, ktoré na mňa pôsobili ako morský príboj,trieštiaci sa o pobrežné skalisko na Strindbergovom obraze."
