Román najvýznamnejšieho, vo svete najprekladanejšieho autora postmoderny v tureckej literatúre je románom o hľadaní. Hlavný predstaviteľ si prečíta Knihu, a tá sa mu stáva impulzom k hľadaniu nového sveta a nového života v ňom. Vydáva sa na cestu, ktorá sa nikdy nekončí. Hoci si názov pre svoj román požičal Pamuk od Danteho, putovanie jeho hrdinu je alúziou na cestu islamských mysliteľov-sufiov k Pravde, to značí k Bohu ako absolútnu, k splynutiu s ním. V románe s opakujú motívy a obrazy (Kniha, svetlo, cesta, anjel, smrť), s ktorými sa autor ustavične pohráva a strieda svoj pohľad na ne.