Erik Larson si pri čítaní denníkov amerického veľvyslanca Dodda, ktorý pôsobil v Nemecku v rokoch 1934 až 1936, uvedomil, aké vzácne svedectvo drží v rukách. A vtedy sa zrodil jeho plán podať v Pavilóne šeliem objektívny obraz pomalého zrodu druhej svetovej vojny.
Larson oživil rušný predvojnový Berlín v celom jeho pôvabe a hrôze a načrtol novú kapitolu v dejinách druhej svetovej vojny
Nešetril ani Spojené štáty, verne opísal ich váhavosť v čase, keď rástla Hitlerova moc a sám Führer robil čistky vo vlastných radoch. Príbeh pozvoľna prechádza do nočnej mory, ktorá stavia na hlavu akúkoľvek logiku a ľudskú morálku, je silný, smutne bezprostredný a živý ako film.
Svedectvo, ktoré zanechala Doddova dcéra Marthe, je o to plastickejšie, že bola milenkou viacerých nacistických pohlavárov, a tak sa o ich nádejach a strachu dozvedáme z prvej ruky.
Šialené berlínske dobrodružstvo nesie v sebe hrozbu vojny a pripomína elegantný triler plný krvilačných monštier, ktorých šarm je v skutočnosti ubíjajúci, lebo ich činy sú odstrašujúcim príkladom v histórii. Hoci vieme, ako to všetko skončí, knihu čítame s neobyčajným pôžitkom.
