Rôzne miesta rozprávajú rôzne príbehy, stačí rozhrnúť zem a čítať. Kdekoľvek sa pozrieme, nájdeme jazvy po dotyku s dejinami. Tri básnické skladby Jána Púčeka obsiahnuté vo zväzku Sklená huta vyrastajú z konkrétnych miest v Malých Karpatoch a Strážovských vrchoch, na ktorých zanechali stopy nielen veľké dejiny, ale aj konkrétne práca sklárskych či drevorubačských komunít. Prelínajú sa v nich dokumentárne fakty, tradované mýty, fragmenty ľudských príbehov i vlastná skúsenosť autora. Sklená huta, Stará hradská i Údolie sú skutočné miesta, ktoré môžeme nájsť na každej mape, zároveň sú to však aj univerzálne metafory životného priestoru, do ktorého človek vtlačil svoju stopu a tá bujnie, alebo sa v priebehu storočí úplne stráca.