✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Zem nás všetkých volá k sebe. Pôda, skaly aj hlina. Pripomína sa, dbá, aby sme na ňu nezabudli. Pretože zem napokon zvíťazí. Tak ako vždy. Všetci v nej raz skončíme.
V lete roku 1990 sa štrnásťročný Trevor Riddell prvýkrát zoznamuje s domom Riddellovcov, legendárnym sídlom postaveným z gigantických kmeňov, vypínajúcim sa na rozľahlom pozemku nad Pugetovým zálivom pri Seattli. Rodinní predkovia ho vybudovali na vyklčovanom pozemku a za obeť ich rozpínavosti a ziskuchtivosti padli hektáre nádherného lesa.
Trevorov otec Jones Riddell nedávno zbankrotoval, rodina sa ocitla v ohrození a rodičia sa rozhodli pre skúšobné odlúčenie. Jones priviedol chlapca do starobylého rodného sídla, kde žije jeho sestra Serena a ich otec Samuel trpiaci alzheimerom, s jediným cieľom. Spoločne chcú svojrázneho dedka, majiteľa nehnuteľnosti, presvedčiť, aby dožil v penzióne, dom aj s pozemkom mienia dobre predať developerovi a zo zisku pokojne žiť až do smrti.
Lenže záhadný a aj trochu strašidelný dom je plný tajomstiev. Trevor pri skúmaní tajných schodísk a podzemných katakomb objaví ducha riddellovského domu, ktorý má celkom iný zámer: prírode treba vrátiť to, o čo ju obrali. Nikto okrem dedka mu však neverí... Chlapcova odvaha postaviť sa zoči-voči temnej minulosti svojich predkov je kľúčom k budúcnosti rodiny.
Z anglického originálu Sudden Light (Simon & Schuster, New York 2014) preložil Michal Jedinák.
Ukážka textu z knihy
Spomenul som si na Serenine slová: V dome je ukryté schodisko, Trevor. Ak ho nájdeš a škrtneš zápalkou, v záblesku svetla uvidíš zjavenie. Ducha riddellovského sídla.
Bez svetla som nemohol pokračovať, preto som sa po vlastných stopách vrátil do hlavnej chodby a ponáhľal sa do kuchyne. Dedko Samuel, našťastie, nesedel pri stole so svojou medecínou. Zo sporáka som schmatol škatuľku zápaliek a čo najtichšie sa rozbehol ku skrini.
Len čo som vystúpil po niekoľkých schodoch, svetlo z miestnosti podo mnou pohaslo. Škrtol som zápalkou, z hlavičky vyskočil plamienok. Kráčal som, až kým zápalka takmer nezhorela. Potom som vybral ďalšiu a zapálil ju od prvej. Takto som pokračoval až na úzke odpočívadlo nad schodiskom. Odrazu som zastal a zmeravel. V tlmenom svetle zápalky sa na mňa pozeral muž. V tom okamihu mi plamienok popálil prsty, tak som zápalku pustil. Oblizol som si brušká prstov, rýchlo som vybral novú zápalku a zažal ju.
Muž zmizol.
Na okamih, v kratučkom záblesku svetla som uvidel človeka, ktorého som poznal z maľby v salóniku. Bena.
