Deväť sugestívnych, znepokojujúcich, istou rukou napísaných poviedok o strate životných perspektív predstavuje azda najkompaktnejšiu, starostlivo vybudovanú prozaickú zbierku v maďarčine v novom tisícročí.

Spisovateľská askéza Józsefa Gazdaga má jasne rozoznateľný cieľ: objavovať a opísať hraničnú fázu ľudského bytia, ktorú si nikto iný v súčasnej maďarskej literatúre netrúfa spracovať, a ak áno, nerobí to s takou vervou ako on.

Autor za túto knihu získal:
Cenu Sándora Bródyho za najlepší prozaický debut roka 2005
Cenu Imreho Madácha za najlepšie literárne dielo v maďarčine na Slovensku v roku 2005
Cenu Posonium za debut za rok 2005