Devätnásty prípad Williama Wistinga sa odohráva v Nórsku aj Južnej Afrike, nominovaný na Rivertonovu cenu

Jedného októbrového dňa Williamovi Wistingovi oznámia, že prepúšťajú na slobodu Erika Kaplina. Ten si odsedel osemnásť rokov za vraždu a spísal zoznam ľudí, ktorých považuje za zodpovedných za svoje odsúdenie. Na jeho čele je Wistingovo meno. Zároveň mu Line zverí malú Amalie, keďže odchádza do Južnej Afriky, aby tam pracovala na podcaste o málo známom príbehu z minulosti Adriana Stillera, nového šéfa oddelenia nevyriešených prípadov na kriminálnej polícii. Jeho stredoškolská láska Julia Delcourtová pred mnohými rokmi bez stopy zmizla. Line sa chcela k tomuto príbehu vrátiť, aby pochopila, čo sa v skutočnosti stalo, a zistila, prečo Stiller zasvätil svoj život riešeniu odložených prípadov.

Kým sa Wisting snaží pracovať a zároveň sa starať o vnučku, zomiera náhle jeho bývalý šéf. Ten sa na dôchodku venoval starému prípadu nezvestnej osoby – prípadu, ktorý skončil na Stillerovom stole. Postupne vychádzajú najavo staré tajomstvá a v samom centre celej spleti udalostí stojí Wisting.

„Horstove detektívne romány sú čoraz lepšie. Posledný prípad rozhodne nie je výnimkou. Darí sa mu neustále pridávať nové vrstvy príbehu a jeho schopnosť budovať napätie je skutočne jedinečná. Vytvoril veľmi uveriteľnú zostavu postáv a po rozvinutí mnohých dejových línií ich v prekvapivom vyvrcholení spojí – presne tak, ako sa na dobrý kriminálny román patrí. Nezahlcuje nás brutálnymi detailmi vrážd, ale ponúka premyslenejšie úvahy o tom, čo sa stalo a čo sa deje, pričom často čerpá zo svojich dlhoročných a bohatých policajných skúseností. Je jednoducho dôveryhodný. Bez toho, aby sme predbiehali udalosti, našťastie nič nenasvedčuje tomu, že by sa Jørn Lier Horst chystal poslať Williama Wistinga do dôchodku. A to nás teší, pretože Wisting aj Horst sú vo vrcholnej forme.“ – Nettavisen


„Prípad, ktorý nikdy nevychladol.“ – Dagsavisen