Bola jedna babka a tá mala capka. Figu borovú! Nijakého capka nemala. No mala rodinu: syna Ignáca, ktorý bol poštárom v neťalekom mestečku, nevestu Katarínku, najrýchlejšiu cyklistku na okolí, aj vnučku Lujzku – a títo všetci mali ešte niekoho. Koho? No predsa vnuka, syna a brata Ferička! Za každé huncúctvo ho ťahali za uši, až z nich zrazu mal veľké ušiská. Kto by také niečo chcel? Nikto! Aby sa ich zbavil, musel vyrásť, dorásť svoje uši, zažiť všelijaké veselé, ba aj trochu strelené a pojašené príhody, až sa z neho stal František s normálnymi ušami. A kto mu pri tom najväčšmi pomohol? Predsa babka, ktorá namiesto figy borovej mala a má svoju rodinu.
