Už s prvým vydýchnutím zbadal, že niečo nie je v poriadku. Ovzdušie nebolo v poriadku. Vo vonnom šate mesta, v tomto závoji utkanom z mnohotisícich nitiek, chýbala zlatá niť. Za uplynulé týždne táto vonná niť tak zosilnela, že ju Grenouille celkom zreteľne vnímal ešte aj za mestom pri svojej chajde. Teraz jej nebolo, zmizla, ani najintenzívnejším ňuchaním ju nevedel vysliediť. Grenouille zostal ako ochromený, tak sa vyľakal. Je mŕtva, pomyslel si. Potom čosi hroznejšie: niekto iný ma predbehol. Niekto iný odrhol tento kvet a zmocnil sa jeho vône! Nevydral sa z neho výkrik, na to bol prihlboko otrasený, ale na slzy to stačilo, v kútikoch očí sa mu nazbierali a náhle sa valili po oboch stranách nosa.