To, čo sa stalo s Pannou Máriou po Ježišovom ukrižovaní, je jednou z najväčších biblických záhad. Hoci Biblia nespomína Nanebovstúpenie Panny Márie, mnohí kresťania ho akceptujú ako historický fakt. Niektorí si však myslia, že Panna Mária zomrela prirodzenou smrťou a pochovali ju v Jóšafatskom údolí pri Jeruzaleme. Ďalší tvrdia, že miestom jej posledného odpočinku sú rímske zrúcaniny Efezu v Malej Ázii.
Giovanni Benedetti, archeológ Vatikánskeho múzea, našiel v roku 1950 rukopis zo 14. storočia, a ten naznačoval, že Máriu prepašovali z Palestíny na ostrov ležiaci pred západným pobrežím Británie. Podľa Benedettiho zistení tam v roku 597 n. l. prvý anglický biskup sv. Augustín objavil hrob Panny Márie. Vtedajší pápež Gregor I. Veľký však sv. Augustínovi zakázal o tom hovoriť, čo vyvolalo bariéru mlčania trvajúcu 1400 rokov. Podobne dopadol aj Benedetti, keď chcel publikovať svoje zistenia – z Vatikánu dostal inštrukcie, aby prerušil svoj výskum. Čoskoro nato rímskokatolícka cirkev vyhlásila dogmu o Nanebovstúpení Panny Márie.
Kniha Panna Mária a bariéra mlčania odkrýva pravdu o tomto stáročnom zakrývaní faktov a odhaľuje lokalitu, ktorá sa mohla stať miestom posledného odpočinku Panny Márie. Graham Phillips sa vo svojom rozsiahlom výskume stretol aj s ďalšou kontroverznou teóriou, podľa ktorej bol Ježiš synom Antipatra a vnukom Herodesa I. Veľkého, bol teda oprávneným dedičom Herodesovho trónu a nositeľom titulu "Kráľ židovský".
