Fotograf a publicista Karol Kállay si nikdy nemyslel, že raz napíše vlastný životopisný príbeh. Doteraz pracoval predovšetkým s fotoaparátom, a hoci vydal viacero publikácií, sprievodný text k fotografiám písali väčšinou iní autori. Tentoraz sa však tento znamenitý fotograf predstavuje ako úprimný rozprávač, ktorý pozoruje svet a ľudí v ňom láskavým, zhovievavým pohľadom.

Vie sa zasmiať aj sám na sebe, priznáva si chyby a zavše aj váhavosť a strach z vlastného rozhodnutia. Cesta, ktorou sa ako človek a umelec uberal, nebola vždy rovná a priamočiara. Boli na nej zákruty a prekážky, ktoré ho nútili vrátiť sa späť. Napriek tomu, že precestoval takmer celý svet, jeho kniha súzvučí s vyznaním básnika Miroslava Válka: Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať.