Život je hostina. A tragédiou je, že väčšina ľudí umiera od hladu. Takmer všetci sa správame rovnako ako posádka člna, čo sa pri raftovaní okolo brazílskeho pobrežia stratila v hmle. Umierala od smädu, lebo netušila, že voda, po ktorej sa plaví, je pramenitá, sladká. Rieka sa vlievala do mora s takou silou, že pokračovala ešte niekoľko kilometrov, takže pod nimi bola sladká riečna voda… napriek tomu posádka hynula od smädu.
Aj nás obklopuje radosť, šťastie, láska. Lenže väčšina ľudí o tom nemá ani poňatia. Skutočnosť je nádherná; je to absolútne potešenie a radosť. Večný život je teraz. Obklopuje nás ako rybu v mori, ale nemáme o tom ani poňatia. Príliš nás rozptyľuje všetko, k čomu sa pútame. Zbavte sa vlastnoručne uviazaných pút, prebuďte sa a zažite bdelosť. Tá vám ukáže cestu a smer z každej hmly, v ktorej sa ocitnete.