Román nás sprevádza životom Zsolta Vidru od smrti po narodenie. Prechádza s nami zo súčasnosti až do 50. rokov dvadsiateho storočia. Kruto úprimný príbeh hlavného hrdinu sa vinie cez temné podnájmy, panelákové byty, sivé fabriky, zadymené krčmy, nehostinné kasárne, nemocničné izby, väznice až po nocľahárne pre bezdomovcov. Jeho hrdinami sú ľudia na periférii spoločnosti, ktorí bývali čašníkmi, závozníkmi, šoférmi, predavačmi, vrátnikmi, no ktorí po zmene režimu ťahali za kratší koniec. Napriek neradostnému osudu hlavného hrdinu je román napísaný ľahkým perom. Autorovi sa podarilo presne zachytiť tragikomickú absurditu života súčasnosti a nedávnej minulosti.