Keď Mária Terézia v novembri 1780 zomrela, v jej pozostalosti sa našiel udivujúci zoznam. Možno si v ňom prečítať, že jej šťastné manželstvo s cisárom trvalo 29 rokov – „to teda je 335 mesiacov, 1540 týždňov, 10 781 dní, 258 774 hodín“. Tento zoznam spísala vášnivo milujúca žena a dúfala v opätovné stretnutie.

Niekoľko dní pred smrťou sa Mária Terézia obzerá späť – a rozpráva, ako sa všetko začalo: Malá Rezi má šesť rokov a je veľmi vzdialená od toho, aby bola žiadanou dedičkou, keď do jej života po prvý raz vstúpil roku 1723 pätnásťročný dedičný princ Lotrinský. Vtedy nik nemohol tušiť, že z jej detského rojčenia o Františkovi Štefanovi sa raz stane veľká vášeň jej života.

O trinásť rokov habsburská dedička trónu konečne povedala „áno“ svojmu lotrinskému princovi, keď ich politické intrigy a mocenské hry najprv držali v striedavých pocitoch neistoty. Potom však nasledovali dobré roky.

Z „chudobného“ Lotrinčana „bez vlasti“ sa stal rímsko-nemecký cisár František I.; a keď otec Márie Terézie Karol VI. roku 1740 zomrel, stala sa ako 23-ročná jeho nástupkyňou. Viedla vojny, vyjednávala, vládla a obnovovala. Nebola iba manželkou cisára, ale aj arcivojvodkyňou Rakúska, kráľovnou Uhorska a Čiech – a matka šestnástich detí! Avšak František I. zostal mužom v tieni svojej ženy. Ako sa s tým vyrovnával? Mária Terézia spomína.