Už ste niekedy počuli o dievčatku so zázračným prstom? To dievčatko je z tejto knihy a je veľmi nezvyčajné. Keď ju niekto nahnevá a už to naozaj nevie vydržať, vyletí jej z prsta žiarivý blesk, ktorý toho človeka potrestá.



Ukážka z knihy)

Naši susedia Zorákovci bývajú na farme vedľa nás. Majú dvoch chlapcov - Filipa a Viliama.

Niekedy sa spolu u nich hrávame.

Ja som dievča a mám osem rokov.

Filip má osem.

Viliam je o tri roky starší, má desať.

Čože?

No dobre teda. Jedenásť.

Minulý týždeň sa rodine Zorákovcov stalo niečo veľmi zvláštne. Porozprávam vám to, ako najlepšie viem.

Takže pán Zorák a jeho chlapci mali zo všetkého najradšej poľovačku. Každú sobotu ráno si vzali pušky a vybrali sa do lesa strieľať divinu a vtákov. Dokonca aj malý osemročný Filip mal vlastnú pušku.

Poľovačky neznášam. Nemôžem ich vystáť. Určite nie je správne, že muži a chlapci len tak pre zábavu zabíjajú zvieratá. Chcela som tomu zabrániť. Vždy, keď som šla na susednú farmu, snažila som sa to Filipovi a Viliamovi vyhovoriť. Ale oni sa mi zakaždým vysmiali.

Raz som sa na to pýtala aj pána Zoráka. Prešiel okolo mňa bez povšimnutia a tváril sa, že ma nepočuje.

V jednu sobotu ráno som zbadala Filipa a Viliama ako vychádzajú spolu s otcom z lesa a nesú krásnu mladú srnku. To ma tak naštvalo, že som na nich začala kričať.

Chlapci sa mi smiali, robili grimasy a pán Zorák mi povedal, aby som šla domov a správala sa slušne.

To už bolo priveľa!

Začalo to vo mne vrieť.

A urobila som niečo, čo som už nikdy viac nechcela urobiť. No nedalo sa tomu zabrániť.

NAMIERILA SOM NA NICH SVOJ ZÁZRAČNÝ PRST!