S latinčinou sa stretávame na starých nápisoch, na pamätníkoch, náhrobkoch, historických pamiatkach, starých tlačiach. Latinčina starých pamiatok, to je prvá časť knihy. Osobitné postavenie mala latinčina donedávna v katolickej liturgii a všeličo, vrátane nápisov v kostoloch, sa zachovalo - touto latinčinou sa zaoberá druhá časť knihy. Viditeľne v našom písomnom i hovorovom prejave pretrvávajú niektoré latinské slová a ustálené slovné spojenia, ako napr. in medias res, et cetera, ad absurdum... Tie sú v tretej časti knižky. Napkon sa s ňou stretávame v prísloviach, úsloviach, ale i aforizmoch a sentenciách starovekých autorov, a tie všetky tvoria poslednú, najrozsiahlejšiu časť knižky.