Pán Haneda bol nadriadeným pána Omočiho. Ten bol nadriadeným pána Saita, ktorý bol nadriadeným slečny Mori a tá bola moja nadriadená. A ja, ja som nebola nadriadená nikoho.. Mohli by sme to povedať aj inak. Plnila som príkazy slečny Mori, ktorá plnila príkazy pána Saita, a tak ďalej... V spoločnosti Jumimoto som teda bola každému podriadená. Mladé belgické dievča Amélie-san prichádza do Japonska na jednoročnú stáž a nastupuje na miesto tlmočníčky vo veľkej obchodnej spoločnosti. Postupne vytriezvie z dávneho sna a začína si uvedomovať aká zložitá je cesta k úspechu v hierarchii spoločnosti, kde každý má svoje miesto, svojho nadriadeného a kde sa tvrdo pracuje. Postupne dostáva tie najpodradnejšie a nezmyselné úlohy a padá až na samé dno pracovného rebríčka. Dokáže sa s tým vyrovnat? Podľa knihy bol natočený rovnomenný úspešný film. Svedectvo o nezmyselnosti japonského spoločenského systému, v ktorom záujem spoločnosti prevyšuje záujmy jednotlivca. Amélie, mladá Belgičanka zaľúbená do Japonska, sa zamestná v obrovskej japonskej spoločnosti, kde sa nie z vlastnej vôle a viny „vypracuje“ z tlmočníčky až na toaletárku. Pri opisovaní jej strastiplnej púte plnej ponižovania a nespravodlivosti nešetrí sarkazmom, iróniou a až do absurdnosti vygradovanými situáciami, pričom nenápadne podáva odľahčenú analýzu japonskej spoločnosti a najmä postavenia ženy v nej.