Nezdá sa vám, že prežívame súmrak kresťanstva?
Aspoň v Európe. Možno sa niekedy v duchu pýtame, či má kresťanstvo ešte svoju silu. Áno, sme na pomyselnom zozname ohrozených druhov a neraz sa nás chce zmocniť smútok. Radšej sa však zo šoku silnejúceho liberalizmu a sekularizmu preberme a prijmime zdravé protiopatrenia. Pre novú nádej. A ak nás mätie pokles počtu veriacich v našich kostoloch či nedostatok pravých hodnôt v bežnom živote, spomeňme si, že je to vždy kvalita, z ktorej sa rodí kvantita.
Stávanie sa učeníkmi neznamená dožívať pasívne zo zvyškov kresťanskej kultúry, ale naopak – rásť, kvitnúť, prinášať ovocie z plnosti evanjelia. Pýtajme sa priateľov Ježišovej blahozvesti, ktorí sa do nej po celé stáročia nebáli namočiť, ako do nej vstúpili, ako sa v nej našli a už ju nikdy neopustili. Navyše každému, kto mal záujem, odovzdávali svoju skúsenosť.
Všetci ozajstní priatelia evanjelia chcú učiť aj nás, že ho treba držať celou rukou, teda piatimi prstami – počúvať ho, čítať, modliť sa z neho a učiť sa ho žiť. A to všetko s cieľom, aby sa evanjelium stalo aj tvojím príbehom a ohlasoval si jeho posolstvo každou chvíľou života. Toto umenie sa dá zhrnúť do jediného slova: učeníctvo. Pretože učeník je kresťan, ktorý má korene i krídla. Aj keď sme ho v našej slovenskej cirkvi poriadne neobjavili, patrí mu budúcnosť.
