✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Spisovateľ Michal Hvorecký strávil dve sezóny prácou na Dunaji a o tejto skúsenosti napísal knihu. On a ona sa stretli v Bratislave ako deti a ich životy navždy spojila rieka. Dospelí sa po rokoch znova stretávajú na luxusnej lodi plnej Američanov, ktorá sa plaví z Nemecka až do delty Dunaja. Dobrodružný cestopis, stredoeurópska paródia na masovú turistiku aj strhujúci triler. No hlavne príbeh o silnej láske, ktorá stála na vode.
Autor o svojej knihe:
Dunaj je epická rieka, plná príbehov. Strávil som prácou na lodiach dve sezóny a preplavil som sa mnohokrát hore-dolu z Nemecka do Rumunska. Stretol som stovky Američanov a počúval som ich príbehy, diskutoval s nimi, zbieral som novú inšpiráciu. Bola to tvrdá, ale dobrá škola.
Hlavnou témou knihy je láska, ktorá stála na vode, a rieka, ktorá je možno aj hlavnou postavou. Pre môjho hlavného hrdinu sa, na rozdiel odo mňa, táto práca stane osudom aj prekliatím. Je to môj doteraz najväčší projekt a veľká výzva. K tej práci som pristúpil precízne a s pokorou. Za veľa vďačím editorke Jane Cvikovej. Tá výnimočná žena má fascinujúci zmysel pre literárne rozprávanie. Strúham jej poklonu. Na nijakom texte som dosiaľ nepracoval tak dlho a intenzívne. Pol roka som od rána do noci hotový rukopis iba škrtal, editoval a redigoval.
Ukážka z textu knihy
V širokých dverách sa objavili prví turisti. Martinovi sa pred očami vynoril obraz, ako keď na prázdne javisko divadla vystúpia herci a vdýchnu priestoru a času život. Rozpoznal ich okamžite a navyše mali mnohí – ako im telefonicky odporučili už doma – okolo krku menovky s neodmysliteľným logom cestovky. Dvojice dôchodcov na prvý pohľad prezrádzali svoj americký pôvod, iné sa snažili pôsobiť európskejšie, alebo aspoň tak, ako si európskosť predstavovali. Starci a stareny kŕčovito zvierali vozíky dovysoka naložené ťažkou batožinou. Buď uplácali letiskových pomocníkov, pretože nevládali náklad tlačiť, alebo sa s ním horko-ťažko vliekli.
Prvý mužíček, ktorý k Martinovi dorazil, drobný Newyorčan Erwin Goldstucker, mal zbrázdenú tvár a na hlave úbohé chumáče vlasov. Zostarol tak, že skoro zmizol, ale niečo nehmatateľné mu dodávalo dôstojnosť. Pri chôdzi si pomáhal bielou slepeckou paličkou.
„Dobrý deň! V mene cestovnej kancelárie American Danube Cruises vás srdečne vítam na dovolenke, ktorá, verím, bude najkrajšou vo vašom živote. Moje meno je Martin Roy a mám vašu cestu organizačne na starosti. Ďakujem vám, že ste si vybrali našu spoločnosť, pre ktorú s hrdosťou pracujem. Prosím vás teraz o trocha trpezlivosti, len čo sa dostaví dosť ľudí pre jeden autobus, zamieri celá vaša skupina priamo na loď America!“ uvítal ho Martin.
Ďalší muž, Jeffrey Rose, pochádzal z Michiganu a s výnimkou trsu tvrdých sivých myšacích vlasov uprostred hlavy celkom oplešivel. Oči mu slzili a tvár nadobudla v letiskovom osvetlení mŕtvolný odtieň. Letargické pohyby sa nevyznačovali nijakou silou.
„Už sme v Európe?“ spýtal sa Jeffrey.
„Presne tak, pristáli ste v Mníchove, v Bavorsku,“ odvetil Martin.
„Chvalabohu,“ odvetil Jeffrey. „A oslovuj ma Jeff. Tak mi hovoria aj v našom klube Anonymných alkoholikov.“
„Dobre, Jeff.“
Jeffova žena Ashley musela byť kedysi pekná, no celá sa scvrkla a zvráskavela.
„Prosím ťa, pije sa na tej lodi?“ spýtala sa Ashley.
„Myslíte alkohol? Pije,“ priznal Martin.
„Myslela som si. Čo už, budem na muža dávať pozor.“
„Rád vám pomôžem. S alkoholikmi na lodi mám bohaté skúsenosti,“ zašepkal.
Martin zopakoval svoje privítanie a už sa naňho valili ďalší turisti. Náročná a zradná práca ho čakala celý deň. Pasažieri prilietali na smrť unavení, hladní, smädní, potrebovali ísť na záchod, zobrať lieky a hlavne sa všetkého panicky báli: počasia, eura, vreckárov, nevoľnosti z časového posunu…
Invalid s nehybnou nohou sa triasol a kašľal a vážne hrozilo, že každú chvíľu spadne na zem a možno aj zomrie Mal sploštený nos a prasacie oči, nos pokrytý bradavicami a strapaté bokombrady. Keď sa nepríčetne zachichotal, odhalil fľakaté zuby. No horúčkovité oči hľadeli hrdo.
„Som John Stansky z Illinois, vietnamský veterán,“ predstavil sa muž a tiekli mu sliny.
„Veľmi ma teší, John. Vitajte, hrdina! Je pre mňa cťou pre vás pracovať,“ odvetil Martin prívetivo, hoci ho takmer naplo. Dokonca zasalutoval a Amík mu to opätoval.
„Zastrelil som vyše dvesto Vietnamcov,“ povedal John.
„Pozoruhodné,“ odvetil zmätene Martin. Tú informáciu skutočne nepotreboval.
Stanského partnerka Lucy mala bujnú hrivu, ktorá jej siahala do výšky osem centimetrov okolo hlavy. Jej tučné nohy pripomínali rôsol a vrásnili ich kŕčové žily, hrubé ako šnúry na bielizeň.
„Manžel hovorí pravdu. Dostal aj metál,“ doplnila Lucy.
„Zaslúži si ho ako málokto,“ pritakal Martin. „Prosím vás, milí manželia Stanskí, už ste sa zúčastnili na plavbe po Mekongu, ktorú organizuje ADC?“ spýtal sa Martin.
Ihneď si však uvedomil absurdnosť svojej otázky – predstavil si, ako sa John Stansky na letisku v Saigone chváli, koľko príslušníkov Vietkongu zabil.
„Nie, tú sme si ešte nekúpili,“ odpovedal John.
„Rád vám počas plavby ukážem katalóg,“ uzavrel Martin s úľavou.
Recenzie a kritiky
Rok vydania:
2010ISBN:
9788081140044Rozmer:
130×200 mmPočet strán:
336Väzba:
pevnáJazyk: slovenčina
