Enfant terrible ruskej literatúry a najpopulárnejší súčasný postmoderný autor v Rusku, má na konte viacero dystopií. Túto poslednú datoval do roku 2054 a svet v nej nechal zakúsiť dve vahábistické vojny.
V novej Európe stretávame opäť križiakov, novú šľachtu, kentaurov, opričníkov (a vôbec viacero reálií z autorovho slávneho románu Deň opričnika), pravoslávnych komunistov, obyvateľov SSSR (Stalinskej sovietskej socialistickej republiky), ale tiež templárov, ktorí sa stanú záchrancami Európy.
Všetci hľadajú nový poriadok, nové absolútno, pripadne nový raj, ktorí si niektorí navodzujú novým narkotikom, pôsobiacim aj niekoľko mesiacov- telurovými klincami, odborne zatĺkanými rovno do mozgu.
Román má päťdesiat kapitol, pričom každá z nich je napísaná úplne odlišným jazykom a vždy z úplne iných uhlov pohľadu. V jeho centre sa nachádza Európa, ktorá nie je schopná dohody, Európa zachvátená všeobecným rozkladom hodnôt.