✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup

Táto kniha nie je o tom, o čom sa zdá, že je. Nie je o kruhoch v obilí a nie je ani o death metale. To už sa z nej viac dozviete o žonglovaní, chronickom zlyhaní obličiek alebo transplantáciách. Ale nie je ani o nich. Je skôr o pravde, i keď pravda je taká, že ani s ňou nemá veľa spoločné. Nijakú definitívnu pravdu sa z nej totiž nedozviete. Možno dokonca nadobudnete dojem, že nič také vlastne ani neexistuje. Pretože pravda je ako kruhy v obilí. Zo zeme ich nevidíme, zhora im nerozumieme. Nikto nevie, čo to presne je. A nikoho to už ani nezaujíma.

Ukážka z knihy:

Sáru nám do života nezoslalo samo nebo, hoci by sa to tak poeticky možno dalo vyjadriť. Prišla autobusom, zo stanice potom po vlastných. Dôvod? Ten chlapík, čo sa voľným pádom zabil v našej záhrade, bol jej manžel. Chcela na vlastné oči vidieť, kde sa to stalo. A ak by sa dalo, zasadiť na tom mieste do zeme malý kríž na pamiatku.

„Bolo by to možné?"

„Pravdaže áno," povedala mama.

„Nevadilo by vám to?"

„Vôbec nie."

„Isto?"

„Určite."

„A mohli by sme sem občas priniesť kvety?"

„Kedykoľvek."

„Vážne?"

„Naozaj."

Otec mlčal. Nepozdávalo sa mu to.

„Ako si to predstavujú?" rozčuľoval sa večer v kuchyni. „To nám sem teraz budú loziť, kedy sa im zachce?"

„Prosím ťa," tíšila ho mama, „veď povedala, že sa predtým vždy ohlásia."

Otec sa nedal: „Mňa to nezaujíma. Ja si z dvora cintorín robiť nenechám."

„Sľúbili sme jej to."

„Ty si jej to sľúbila."

A čo mala robiť?! chce sa mi zvolať po rokoch. Ako ju po tom, čo sa stalo, mohla odmietnuť? Naopak, mala pre ňu v tej chvíli urobiť ešte viac. Zabil sa jej muž, ostala s deťmi sama. S jedným chlapcom a dvoma čerstvo narodenými dcérou. Nie, to nie je gramatická chyba. Zatiaľ to nemusíte chápať, stačí, keď budete mlčať. Tak ako ja vtedy. Nebolo to prvý raz ani naposledy. Nevedel som nič, ale tušil som všetko. Otec s mamou sa už nemali radi. Klamali sami seba, že je ešte šanca, aby sa veci dali do poriadku, ale v skutočnosti už iba čakali na zámienku, aby to mohli ukončiť.

„Nebolo to medzi nami až také zlé," povedal mi otec, keď som ho pár dní pred smrťou navštívil v nemocnici. „Občas sme sa pochytili, ale inak to bolo medzi nami podľa bežných manželských kritérií v norme. Zhoršilo sa to práve s príchodom Sáry."

Bolo na ňom vidieť, ako sa premáha. Nemusel sa mi spovedať, nežiadal som ho o to. Ale ani som ho neprerušoval.

„Postupne som na ňu začal žiarliť. Neuniklo mi, že k sebe majú blízko. Stále si mali čo povedať, v jednom kuse si voľačo šuškali. Mama si s ňou rozumela lepšie ako so mnou. Zdalo sa mi, že jej deťom sa venuje viac než tebe. Bol to nezmysel, ale nemohol som si pomôcť. To, čo Sára robila pre teba, ako veľmi ťa mala rada, som odmietal brať do úvahy. Videl som len seba."

Odmlčal sa, sťažka oddychoval. Keď mu klesli otáčky, pozrel sa na mňa, akoby nevedel, či mi to má povedať. Na niektoré pravdy som nebol pripravený, jemu však už nezostávalo veľa času. Chrapľavo si odkašľal.

„Ale to nebol hlavný dôvod, prečo sme sa rozišli."

Áno, na niektoré pravdy som nebol zrelý. Tá, ktorú mi otec zvestoval vtedy, ma zasiahla presne do hlavy. Nemohla mi nič uľahčiť, naopak, potenciálne mohla môj vzťah s mamou zničiť. Našťastie som to ustál. Na rozdiel od otca, ktorý v mojom živote po odchode zohral podradnú úlohu, mama pri mne stála v dobrom i zlom. Akokoľvek pateticky to znie, podporovala ma a starala sa o mňa. Možno robila aj chyby, určite, ale kto ich nerobí? Nežilo sa jej ľahko. Celý jej i Sárin existenčný časopriestor prešiel takými zmenami, až je skoro zázrak, že sa z toho nezbláznili. A ja s nimi.

Kruhy v obilí

Táto kniha nie je o tom, o čom sa zdá, že je. Nie je o kruhoch v obilí a nie je ani o death metale. To už sa z nej viac...

Ukážka z knihy:

Recenzie a kritiky

Ďalšie z kategórie Spoločenská beletria

Zaradené v kategóriách