Niekedy je pravda taká hrozivá, že neznalosť je najväčší dar na svete
Milan Berg stojí pred semaforom, keď vedľa neho zastane auto. Na zadnom sedadle sedí vystrašené dievča. Na okno zúfalo pritláča list papiera. Volanie o pomoc? Milan ho však nevie prečítať – lebo je analfabet! Jeden z vyše šiestich miliónov v Nemecku. Cíti však, že dievča je v smrteľnom nebezpečenstve. Napriek svojej nevzdelanosti si zapamätal tvar písmen a presne ich nakreslil svojej priateľke Ambre. Tá mu len potvrdí, čo tušil – dieťa bolo unesené a prosí o pomoc. Pátranie Milana zavedie na ostrov Rujana a do detských spomienok, ku ktorým sa nikdy nechcel vrátiť. Keď po ňom začne pátrať, začína preňho šialená jazda s ukrutným poznaním na konci: Niekedy je pravda príliš strašná na to, aby s ňou človek dokázal ďalej žiť – a nevedomosť je najväčším darom na svete.Nebol by to Fitzek, keby nás po celý čas nezavádzal a neviedol po falošných stopách, ktoré sa na konci zlejú do jasnej výpovede. Fitzek má svoj príbeh opäť brilantne premyslený a až do poslednej strany sa s čitateľom majstrovsky zahráva.
