Každodennosť, ktorú si tak zúfalo potrebujeme prikrášliť, vzbudzovala v autorovi celý rad znepokojujúcich otázok o jej zmysle. Príbeh filmového scenáristu, píšuceho námet pre film s pracovným názvom Don Juan zo Žabokriek, a predovšetkým muža frustrovaného zložitým vzťahom k matke i manželke, pracovnými neúspechmi a smrťou otca, rozpráva o protiklade medzi rozumom a citom. Sloboda tak vytvára vnútorný priestor, ktorý vzápätí zapĺňa skľučujúcimi snami, jasnými analýzami alebo chaotickou realitou v živote hlavného protagonistu. Ten priestor môžeme pomenovať – samota.