Prešlo mnoho mesiacov takejto modlitby a jeho duševné sily sa vyčerpali, padol do zúfalstva a zvolal: "Nedáš sa uprosiť!", a keď sa týmito slovami v jeho duši, vyčerpanej od zúfalstva, ešte niečo nadlomilo, v tom istom okamihu uvidel živého Christa, jeho srdce a celé telo sa naplnilo ohňom tak silne, že keby sa videnie predĺžilo ešte na okamih, bol by zomrel. Potom už nikdy nemohol zabudnúť na nevysloviteľne krotký, nesmierne ľúbiaci, radostný, nepochopiteľným pokojom naplnený Christov pohľad a nasledujúce dlhé roky svojho života neustále svedčil o tom, že Boh je láska, láska nesmierna a nepochopiteľná...
