"Královná vlastne nie je rolou, ide o akýsi umelecký stav. A iba pár rokov v živote máte v nej rovnováhu dramatickosti a potrebných výšok. Jedno či druhé sa časom stratí. Stala sa základom mojho umeleckého vývoja. Ešte ako študentke v Bratislave mi obe árie pripadali celkom jednoduché - dlho trvá, kým sa čosi udeje. Vždy je to jeden boj. Keď sa úloha vydarí, milujeme ju, keď nie, nenávidíme - v podstate ide o lásku v nenávisti. Nie je čas na pápravanie chýb, koncentrovať s atreb neustále. Keď som sa sama cítila zle a Královná musela spievať, vtedy som ju naozaj nemala rada."
