Trebišovský kláštor bol založený v roku 1502 palatínom Imrichom Perényim, ako jeden z mnohých pavlínskych kláštorov v Uhorsku. Jeho trvanie ukončila reformácia, ktorej stúpencom sa stal syn zakladateľa kláštora Peter Perényi v roku 1530. Správy hovoria až o jeho zbúraní a ruinách. Farnosť zaujali kalvínski kazatelia na dlhé obdobie, keď vlastne existovali až dve protestantské farnosti do roku 1630.
Pavlíni sa vracajú v roku 1650, lebo mesto a región má nedostatok kňazov a rekatolizácia si vyžiada jeho obnovu. Páter Augustín Benkovič, OSPPE s dvoma bratmi sa usiluje o jeho znovu vystavenie. Ku kláštornému kostolu pribudujú okolo roku 1661 aj hranolovú vežu. Ich misionársky zápal sa prejavuje aj v regióne, kde postupne získavajú naspäť stratené katolícke farnosti a obnovuje sa v nich katolícka viera. Rekatolizácia si vyžiada množstvo námahy aj obetí. Niektorí bratia prinášajú najvyššiu obetu života v dôsledku prenasledovania zo strany inovercov a iní v dôsledku epidémie.
V trebišovskom kláštore identifikujeme 36 rehoľníkov, 14 priorov kláštora, 9 kazateľov, 11 kňazských rehoľných osobností, 6 literárne činných spisovateľov a prekladateľov, 3 profesorov na rehoľných gymnáziách, ktorí predtým alebo potom pôsobili v trebišovskom kláštore. Ich vplyv bol veľmi priaznivý na obyvateľov mesta a duchovný stav farského spoločenstva. Prior sa stáva zároveň aj jej farárom. V pastorácii mu pomáhajú kazatelia i poverení rehoľní kňazi.
