Svätý Ján Mária Vianney, arský kňaz, už ako chlapec pracoval so svojím starším bratom vo vinici. Brat bol silný a pracovitý a nechával svojho brata pozadu. Ján sa za to hanbil. Aby ho čosi v robote poháňalo, nosil so sebou do vinohradu sošku Panny Márie. Postavil si ju vždy na kolík pár metrov pred seba. A potom kopal a kopal a občas sa na sošku pozrel, aby sa čo najskôr k nej dostal. Potom ju zasa posunul smerom dopredu. To mu dodávalo síl, aby mohol primerane napredovať v práci. Tak isto ako malý Ján Vianney, ani my nikdy nestrácajme z dohľadu svoju Matku, zvlášť cez toto neopakovateľné Vianočné obdobie. Ona nás môže účinne sprevádzať cez nasledujúce adventné a vianočné dni tak, aby sme ich vnímali pohľadom Božej Matky, ktorá bola súčasťou týchto udalostí a veľa o tom nehovorila, no zato ich ‚uchovávala vo svojom srdci a premýšľala o nich‘.
