Reedícia tejto zbierky nie je len potvrdením toho, čo si všimla dobová kritika v súvislosti s Osamelými bežcami, princíp, podľa ktorého sa poézia chápe ako „pohyb k ľudskosti“ a zároveň sa identifikuje s autenticitou „beatnickej revolty“, v hre je opäť dobovo novátorské koncipovanie významových vrstiev básne pomocou nesterilného, rôznorodého jazyka reflexie, fráz, sloganov a dadaistických fragmentov. Od vydania Repkovho debutu uplynulo 55 rokov, ale vďaka výnimočnej autorskej poetike tento text nestráca svoju výpovednú a umeleckú hodnotu, je nadčasový. Obraz sliepky vykračujúcej si po dlažbe katedrály nie je zavŕšený len v originálnom názve knihy, je zároveň podnetom k hlbšiemu pochopeniu reality, oslobodením mysle, ktorá v takomto záblesku uzrie lesk, ale najmä biedu našich čias. Kontrast nízkeho a vysokého, v ktorom sa pohybuje vedomie masy inak ako tvorivé vedomie, je jedným z dôvodov, ktorý oprávňuje súčasného čitateľa označiť túto autorovu knihu za kultovú.