Román Tichá rebelka Timrava je poctou ženám. V časoch relativizácie národných kultúr, vzdelania a sebavedomia prináša Jozef Banáš do svojho panteónu osobností po Dubčekovi, Štefánikovi, Baťovi a Stodolovi prvú ženu. Aký to trpký paradox – umelecké meno si dala po studničke – Timrave, z ktorej sa napila chladnej vody jej jediná životná láska – Jožko Čipkaj a krátko na to zomrel na zápal pľúc. Odmietla sa vydať pod nátlakom, lásku k mužovi nahradila láskou k prostým ľuďom. Mnohí ju za jej priamosť a pravdivosť nemali radi. Žila v zložitom religióznom, sociálnom, národnostnom prostredí, k žene nežičlivom. Dokázala však, že i v samote zapadnutých dediniek je možné vytvoriť veľké dielo. Aký to krásny príklad Ťapákovcom s ich večným – nedá sa!
Vedela, že ak chce piť z prameňa pravdy, musí ísť proti prúdu. Našla odvahu a stala sa prameňom. Každá jej poviedka bola malou vzburou proti nezmyselným tradíciám, rebelovala potichu, ale jej ticho bolo počuť v každom srdci.
Keď autor na stretnutí s mladými uviedol, že píše o Timrave, istá študentka sa ho spýtala – to je čo? Kiež by si túto knihu prečítala, aby zvedela, koho sme v nej mali a stále máme.