Harry G. Frankfurt, profesor filozofie na Princeton University, známy svojimi prácami o pravde, morálke a filozofii jazyka, tvrdí, že tí, čo produkujú sračky, neuvádzajú publikum do omylu tak, ako klamári - teda zámerným vyslovovaním nepravdivých tvrdení o realite. Namiesto toho sa snažia sprostredkovať určitý obraz o sebe samých bez ohľadu na to, či je čokoľvek z toho pravdivé. Nápadne menia pravidlá komunikácie tak, aby otázky pravdy a nepravdy stratili význam. Hoci sračky môžu mať rôzne neškodné podoby, ich nadmerné používanie môže postupne oslabiť schopnosť človeka rozlišovať pravdu - čo sa pri klamstve nedeje. Klamári aspoň uznávajú, že na pravde záleží. Práve preto sú sračky väčším nepriateľom pravdy než lož.
