Román Strieborný holub rozpráva príbeh mladého ruského intelektuála, básnika a filológa Petra Dariaľského. Stojí pred dvomi životnými cestami, ktoré v autorovej predstave odrážajú odveké vajatanie Ruska medzi Západom a Východom. Získa lásku krásnej grófskej dievčina Kati, zasnúbi sa s ňou, a tak sa mu už črtá cesta žiarivej budúcnosti, naplnenej prepychom, európskou vzdelanosťou a kultúrou. Stane sa však niečo nečakané – Peter, obdivovateľ ľudu, ľudového života, prostonárodnej reči, vidiaci v pravoslávnej nábožnosti odkaz Byzancie a starovekej antiky, podľahne zvádzaniu primitívnej, živočíšnej dedinskej ženy Matriony. Netuší, že je členkou sekty holubov a nezvádza ho náhodou. Takto nevdojak vykročí po svojej druhej, osudnej ceste. Vôkol neho sa začne sťahovať sieť, ktorú mu sektári nastražili. Roztočenie neviditeľných koliesok ženie hrdinu do bezvýchodiskovej situácie, ktorá sa prehlbuje jeho neuvedomelosťou a naivitou.
Symbolistický básnik a prozaik, ale aj ideológ a teoretik, predstaviteľ ruskej moderny Andrej Belyj (1880 – 1934) sa vlastným menom volal Boris Nikolajevič Bugajev. Do literatúry vstúpil v prvých rokoch 20. storočia ako autor štyroch experimentálnych symfónií, lyrických prozaických útvarov vytvorených na hudobnom princípe. Neskôr sa stal románopiscom a patril k tým, ktorí v svetovom meradle obrodzovali románový žáner. Zarovno so spisovateľmi ako James Joyce, Marcel Proust či Virginia Woolfová svojimi modernistickými dielami otváral brány k najväčším výdobytkom svetovej umeleckej prózy. Spomedzi jeho románov sa najviac cenia Strieborný holub (1909) a Peterburg (1911 – po 1913/14). Kým v Peterburgu umelecky spracoval tému západnej, európskej podstaty Ruska, jeho chladného, racionálneho prvopočiatku, ktorý podľa neho ubíja národnú mentalitu a odcudzuje ju samu sebe, v Striebornom holubovi sa zameral na iracionálnu živelnosť a temnosť, prichádzajúcu v autorových predstavách z Východu...
