Rodáčka z Nových Zámkov. Od r. 1946 žije v Trnave. Vysokoškolská učiteľka na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Nemohla som skladať básne, lebo život písal rozprávku... H. Ch. Andersen dávnejšie poznamenal, že najkrajšie sú tie, sám život A naozaj? Vo mne písal verše...Klíčili po celý čas...
Nosila som ich v sebe a skrývala v hĺbke duše a v komôrke srdca, aby raz vytryskli naozaj, nie iba vo sne. Niektoré z nich som predstavila trnavskej verejnosti v Nočných veršoch promenád.
Tu sú tie básne. Dávam ich s láskou a pokorou. A nie bez bázne. Prijmite ich, prosím, s porozumením.
Napísala jej: Prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc.
Moja milá Gabika, ďakujem Ti za krásnu a dušu povznášajúcu zásielku: Tvoje básne (hoci niektoré som poznala z počutia, ale ešte „plnšie” je ich čítať) sú nežné a naplnené Duchom ako Ty sama. Majú osobitý pôvab, na ktorom nikto nič nemôže zmeniť.
Veľmi srdečne a s vďakou Eva
