Monografia predstavuje národného umelca Ladislava Slováka (1919 – 1999), ktorého osobnosť tvorí neodmysliteľnú súčasť slovenskej hudobnej kultúry po 2. sv. vojne.

Založil prvý slovenský profesionálny spevácky zbor, bol prvým slovenským žiakom Václava Talicha a prvým Slovákom, ktorý sa stal asistentom Jevgenija Mravinského v Leningradskej filharmónii. Zároveň sa stal prvým slovenským dirigentom, ktorý spolupracoval s Českou filharmóniou a absolvoval s ňou dva veľké zájazdy do USA a Austrálie.

Bol prvým slovenským šéfdirigentom významného českého orchestra FO, riaditeľom a umeleckým šéfom Slovenskej filharmónie v Bratislave.