Významná prozaička, esejistka, poetka a filozofka Etela Farkašová (1943), nositeľka prestížnych ocenení ( napr.Anasoft, Krištáľové krídlo), ktorá vstupovala do literatúry pred viac ako štyrmi desaťročiami poviedkovými textami a medzičasom sa venovala novele, eseji, románu aj poézii, sa v staronových textoch vracia k svojmu pôvodnému žánru – poviedke, tá je tu v porovnaní s pôvodnými podobami vo väčšej miere pretkaná filozofickými reflexiami. Sujetové línie poviedok v tomto výbere sú rozličné, v pozadí však nachádzame spoločné východisko pre rozvíjanie epických oblúkov, a tým je ženský pohľad na svet a skúsenosť ženského subjektu v ňom. Je to pohľad modernej ženy, intelektuálky, umelkyne, ktorá vníma znásobené ohrozeniami integrity súčasného človeka i jeho medziľudských vzťahov a reaguje na ne. V textoch cítime prítomnosť autobiografického (autofiktívneho) subjektu, nechýba im silný emociálny náboj ani určitá miera lyrickosti.