Kniha známeho jezuitu, vysokoškolského pedagóga pátra Mariana Mráza je zbierka jeho poetických výpovedí o živote, večnosti, o tom, čo nás presahuje, rozhodnutiach ale i o tom, čo človek prežíva, keď sa do jeho vnútra „vkráda“ napríklad chudoba, osamelosť. Knižku dotvárajú ilustrácie Vlada Báthoryho, ktoré pôsobia decentne, vkusne, nenarúšajú výpovede autora, ale naopak, umocňujú estetický zážitok z čítania, meditovania knižky. Prekvapuje, že autor – známy jezuita už v časoch okupácie Československa reagoval práve cez poéziu na tento akt, alebo že zložil báseň upálenému Jánovi Palachovi. Výber básní od r. 1968 až po rok 2014 umožňuje nahliadnuť do vývoja jeho poézie, dozrievania výpovedí, ozvien duše. Dozvedáme sa, že vnútorný svet autora zbierky – teológa, filozofa, pôvodným povolaním lekára i básnika je bohatý a že Marian Mráz zostáva vnímavým na to, čo sa okolo neho deje.