prvá sa prebudila zvonica
so zvesťou svetu:
ešte sa je začo modliť
skladáš ruky
ako padajúci holub krídla
zbieraš rozhádzané kamene
aby si na konci cesty
pochopil ich zbytočnosť
a kdesi v mesačnej noci
kvitne papraď sľubujúca
šťastie
***
áno je to tak
ruky oťažievajú
ako jablone
po dobrosrdečnej jari
už sa červenajú
stali sa obeťou
sladkého klamstva
teraz visia nad priepasťou:
keby si vtáci krídlami zakryli oči
skameneli by
pijeme na zdravie a nevidíme
že sa naše deti rodia ako pavúci
ktorí prídu o svoju silu
tkaním sieti
a dole je taká hĺbka
že sa odtiaľ ani smiech nevracia
a sviečky od hrôzy strácajú dych
