Ak sa zlo zakorení v spoločnosti, postupne si niektorí ľudia uvedomia, že ich život je úplne prázdny, bez nádeje, nezmyselný a sebecký. Budú sa pýtať, ako to mohli dopustiť tí, ktorí tvrdia, že milujú Krista.
Niet divu, že mnohí sú zmätení a hľadajú zmysel života inde. Utiekajú sa k náboženstvám s prísnymi morálnymi pravidlami, lebo dúfajú, že tak v sebe zaplnia prázdnotu.
Keďže ich nikto jasne neviedol ku kresťanskej a katolíckej viere, nevedia, že v katolicizme nájdu v láske ku Kristovi všetko, čo potrebujú. V Katolíckej cirkvi sám Boh dáva pravý, najlepší a najjasnejší návod, ako žiť dobre a v pokoji. Žiaľ, niektorí nezažili v rodine ani medzi priateľmi príklady sviatostného života. Nemajú poznanie, že človek sa môže dostať bližšie k Bohu len cez sviatosti svätej katolíckej a apoštolskej cirkvi.
Uprostred smútku a chaosu zo zla, ktoré preniká do spoločnosti, sa tieto úbohé duše odvracajú od pravej viery v Boha a utiekajú sa k vieram, ktoré neobsahujú plnosť Božej pravdy. Utiekajú sa k vieram, ktoré sú zmätenou alebo pomiešanou interpretáciou toho, čo Boh skutočne povedal a čo naozaj od nás žiada.
