✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup
Desať spovedí doživotne odsúdených z Leopoldova
Čo je horšie ako trest smrti? Po prečítaní tejto knihy to budete mať jasné: je to doživotný trest odňatia slobody. Desať doživotne odsúdených zločincov, s trvalým pobytom v Ústave na výkon trestu v Lepoldove, hovorí o svojom každodennom živote za mrežami, o príčinách, ktoré ich tam dostali, ale aj o svojich snoch a túžbach. Rozhovory, ktoré vznikli na základe dva roky trvajúcej korešpondencie medzi autorom knihy a odsúdenými, sú otriasajúce svojou úprimnosťou a autenticitou. Galéria výpovedí je pestrá: od úsečného sériového vraha Ondreja Riga (9 vrážd), cez štylisticky obratného Ľubora Masára (lúpežná vražda), cynického Miroslava Borbélyho (2 vraždy), až po obete alkoholizmu, neutešenej sociálnej situácie či vlastnej demencie ako Zoltán Keka (2 vraždy), Jaroslav Garaj (4 vraždy) alebo Miroslav Dubaj (2 vraždy). Spoločnosť dopĺňajú Ján Karvai a Jozef Koky, ktorí doživotie dostali v rámci zásady Trikrát a dosť za lúpežné prepadnutie.
Títo muži zrejme v Leopoldove aj zomrú. Tak znie ich rozsudok a každý z nich vie prečo. Tí najstarší z nich už majú odsedených vyše dvadsať rokov, ale údesné zločiny, ktoré spáchali, dodnes nevybledli.
Táto kniha sa nedá prečítať na jeden záťah. Treba si ju dávkovať. Životné príbehy zatratencov, napísané ich vlastnou rukou, nie sú žiadnou slepačou polievkou pre dušu, ale skôr horkou pravdou o živote, ktorý sa stal trestom.
Autora Dávida Kičina priviedla jeho spolupráca s Gustávom Murínom na knihe „Mikuláš Černák. Boss všetkých bossov v rozhovoroch.“ (vydavateľstvo Marenčin PT, 2010) k myšlienke spoznať podrobnejšie príbehy slovenských odsúdencov na doživotie. Tých je dnes v ústavoch pre výkon trestu odňatia slobody štyridsaťjeden. Prevažná väčšina sedí za vraždy, no sú medzi nimi aj odsúdení za opakované závažné trestné činy v rámci zásady „Tri krát a dosť“.
Autor sa po svojej prvotine rozhodol ďalšie práce realizovať ako samostatný autor. Disponuje rozsiahlym archívom z printových a elektronických médií, ktoré by sami o sebe stačili na podrobné popísanie trestných činov a ich následné prepísanie do detektívneho žánru či do podoby literatúry faktu. Autor sa však rozhodol pre inú cestu. Neopisuje podrobne krutosť a brutalitu, trestné činy predostiera v jednoduchšej verzii. Avšak, a to je oveľa dôležitejšie, pokúša sa odhaliť pohnútky ťažkých zločincov a zistiť ako vnímajú svoje činy s odstupom času, stráveného vo väzení. Postupne nadviazal korešpondenčný kontakt s 13 väzňami v Leopoldove a Ilave, ktorí spáchali najmenej 33 vrážd a mnoho ďalších otrasných činov. Desiatich z nich presvedčil, aby mu poskytli výpovede pre jeho knihu, ďalší dokonca svoje príbehy píšu pre neho sami inou formou. Potom, ako si David Kičin získal dôveru odsúdených, nadviazal aj osobný kontakt. Pravidelne ich vo väzení v Leopoldove navštevuje, nosí im potrebné veci, z väčšinou z nich si tyká. Jeden z väzňov by sa rád v prípade prepustenia nasťahoval k autorovým rodičom (sú približne rovnako starí), iný mu posiela svoje olejomaľby, ktoré robí na vyradené väzenské posteľné plachty. Dvaja väzni sa rozhodli na základe autorovho popudu napísať svoj príbeh ako samostatný román.
Autor má dnes k dispozícii doslova autorizované spovede odsúdencov, ktoré priebežne cizeluje, dopĺňa a vytvára z nich nesmierne zaujímavý a pútavý obraz zločincovej duše. Autor poukazuje na vysokú spoločenskú nebezpečnosť ich činov, no hľadá aj možnosti prevencie. Svojim obsahom má kniha výrazný morálne – psychologický podtón. Niektorí väzni ľutujú, iní sa dodnes vykrúcajú a spochybňujú nezvratné dôkazy, ktorými boli usvedčení. Práve tým nás nútia hlboko premýšľať nad ich činmi a dôvodmi dnešného postoja. Za svoje činy dostali humánnejší, možno však osobne ťažší trest. V absolútnej izolácii čakajú na smrť s iskierkou nádeje na prepustenie po 25 rokoch či milosť.
Samotná kniha je rozdelená do nasledovných častí:
1. Úvod – predslov psychológa
2. Desať príbehov a rozhovorov s doživotne odsúdenými + jeden samostatný príbeh, napísaný priamo väzňom.
3. Stručný popis väzenského systému na Slovensku a podmienok výkonu trestu odňatia slobody. Rýchly sprievodca paragrafmi Trestného zákona, týkajúcimi sa trestných činov, spáchaných väzňami, ktorý poskytli rozhovor. Amnestie.
Autor v knihe prináša príbehy a rozhovory s nasledovnými doživotne odsúdenými väzňami (v tomto texte zoradené abecedne):
Miroslav Borbély
V roku 2008 vtedy 35 ročný Borbély spolu so svojim komplicom vylákali do opusteného domu a následne zastrelili 35 ročného muža a jeho 22 ročnú priateľku, s ktorými spoločne podnikali. Obete zabalili do igelitov hodili do vyschnutej studne za domom. Borbély cez ich kreditné karty postupne vytiahol z bankových účtov 28 000 euro. Nakoniec dostal doživotie a jeho komplica pre nedostatok dôkazov oslobodili.
Miroslav Dubaj
Mentálne nevyspelý 27 ročný Dubaj pod vplyvom svojej o päť rokov staršej manželky v mrazivom februárovom dni roku 2010 brutálne zbil 51 ročnú poštovú doručovateľku. Vzal jej 400 euro a 20 stravných lístkov. Nevládnu poštárku ukryl do nevykúrenej miestnosti a s manželkou sa vybral na nákupy. Kým sa vrátili, doručovateľka na následky zranení a podchladenia zomrela. Počas vyšetrovania sa Dubaj priznal, že pred tromi rokmi na manželkin popud zavraždil udusením svojho svokra. Jeho telo sa našlo až po mnohých mesiacoch a tak nebolo možné preukázať cudzie zavinenie. Dubaj dostal doživotie, jeho manželka 25 rokov.
Jaroslav Garaj
Vzorný otec a manžel stratil prácu, dostal sa do sociálnej tiesne, zrejme sa zaplietol aj s nejakou sektou a nakoniec sa stal masovým vrahom. Ako 30 ročný v roku 1994 zaškrtil svoju 34 ročnú manželku a potom vo vani utopil 3 ročnú a 2 ročnú dcérku a 11 mesačného syna. Predtým, než ich utopil, obe dievčatá znásilnil. Svoje činy ľutuje a po takmer 20 rokoch trestu považuje síce svoje telo za väznené ale svojho ducha za slobodného. Vo zvyšku života túži poznať Božiu vôľu a chce sa úplne odovzdať do Božej vôle. Svokra mu odpustila a navštevuje ho vo väzení.
Ján Karvai
Deväťkrát bol súdený, osemkrát dostal nepodmienečný trest. Ak by občas nepoužil násilie, bol by obyčajným zlodejom. Ale bol nepoučiteľný. Na doživotie ho odsúdili ako 44 ročného v roku 2008 za tretiu lúpež, keď v nočnom parku prepadol opitého muža a vzal mu 5 000 korún. Pri prvej lúpeži v roku 1987 vzal poškodenému 6 700 korún (asi dvojmesačný plat) a dostal štyri roky. Druhý krát lúpil v roku 2002 – s kumpánmi sa vyhrážali obeti pištoľou a vzali jej 400 korún. Aj toto je cena za doživotnú stratu slobody.
Zoltán Keka
Narodil sa v roku 1967, vyrastal v jednom dome s rodičmi i starými rodičmi. Otec i dedo boli alkoholici a týrali celú rodinu. Keď mal 27 rokov, pohádal sa so starým otcom a udrel ho polenom tak, že ho zabil. Odsedel si 12 rokov. Po návrate z väzenia sa pokúsil z dedovho náhrobného kameňa odstrániť jeho meno. Za hanobenie miesta posledného odpočinku dostal jeden a pol roka natvrdo. Po odsedení sa dostával do konfliktov s opitým otcom, až mu pri pílení dreva v roku 2009 dreveným klátom rozbil lebku.
Jozef Koky
Doživotie dostal ako 27 ročný v roku 2005 na základe zásady „Trikrát a dosť“. Jeho osudom sa stali drogy a pod ich vplyvom spáchal niekoľko lúpežných prepadnutí. Vylúpil záložňu v Kysuckom Novom Meste, potraviny a herňu v Ružomberku a nakoniec a taxikára v Dolnom Kubíne. Pár rokov narkotického opojenia mu zmenilo celý zvyšok života.
Ľubor Masár a Ján Molnár
Masár (*1959) sedel ešte pred Novembrovou revolúciou za krádeže a útok na verejného činiteľa, Molnár (*1942) za vraždu. Po amnestii sa rozhodli ísť na Západ hľadať prácu. O pár dní v Rakúsku zabili mladú Holanďanku a ťažko zranili jej manžela. Oboch hodili do lesa a zahádzali krovím. S ich karavanom sa vrátili na Slovensko, rozdelili sa o ulúpené veci. Masár si potom s iným komplicom na karavane urobili výlet do Francúzska. V Le Havre ukradli dva lodné motory a luxusný čln aj s prívesom. Chytili ich až v Čechách! Molnár a Masár na súde hádzali vinu jeden na druhého. Robia tak až dodnes a budú tak robiť, až kým im obom neskončí doživotie.
Arpád Nagy
Pedofilný recidivista dostal doživotie ako 47 ročný. Za prvé zneužitie v roku 1982 dostal tri roky a ochrannú liečbu. Za druhý trestný čin v roku 1986 dostal šesť rokov, pustili ho však skôr na základe amnestie Václava Havla. Ochrannú liečbu nedodržiaval a recidíva nastala rýchlo. Za zneužitie v roku 1991 dostal sedem a pol roka. Po návrate z väzenia sa oženil, narodila sa im dcérka. Nakoniec niekoľko mesiacov zneužíval aj ju. Sedí od roku 2009. Je presvedčený, že je nevinný.
Ján Rigo
Beštia v ľudskej koži. Najhorší sériový vrah v histórii Slovenska, známy aj ako ponožkový vrah. Narodil sa v roku 1955 a do amnestie v roku 1990 bol desať krát súdený za majetkovú trestnú činnosť. Sedel šesť krát. Svoju hroznú sériu uskutočnil od júna 1990 do marca 1992. Zavraždil a následne znásilnil 8 žien od 22 do 88 rokov – dve v Mníchove, jednu v Amsterdame a päť Bratislave, pričom zabil aj malého syna jednej z obetí.
Stanislav Zimermann
Ako 38 ročný zabil deň pred Vianocami 1993 v hádke suseda. Dostal 17 rokov. Po šiestich rokoch trestu bol na cele so spoluväzňom Víghom, ktorý mal 15 ročný trest za znásilnenie a vraždu schizofrenika v psychiatrickej liečebni. Vígh ho nahovoril, aby zahrdúsili ďalšieho, 27 ročného spoluväzňa s úmyslom dostať sa neskôr do voľnejšieho režimu na psychiatrii. V roku 2000 dostali Zimermann aj Vígh doživotie.
Kniha je bohato ilustrovaná farebnými kresbami, ktoré robili dvaja z väzňov. Čitateľ tak bude mať možnosť vidieť zariadenie cely či niektorých častí väzenia ich očami. Medzi ilustráciami sú aj autoportréty či portréty iných osôb, spomienky na život na slobode či predstavy. V knihe budú použité aj ukážky rukopisov listov.
Grafické spracovanie knihy robí spoločnosť Pergamen, známa svojimi vynikajúcimi a oceňovanými realizáciami (napríklad historické knihy Pavla Dvořáka či Lucie Satinskej o jej otcovi Júliusovi).
Recenzie a kritiky
Rok vydania:
2014ISBN:
9788089662081Rozmer:
139×181 mmPočet strán:
320Väzba:
pevnáJazyk: slovenčina
