Poviedky Igora Otčenáša sú reakciou na osemdesiate roky minulého storočia, najmä na ich koniec. Sú z obdobia, keď sme všetci zreteľne vnímali postupné zosypanie sa sveta založeného na falošných heslách, na rituáloch osláv fyzickej práce, na rokmi pestovanej animozite robotníka voči intelektuálovi.