✅ Poštovné ZADARMO nad 39€ ✅ Knižná akcia každý mesiac ✅ Bezpečný nákup

Ľudia sa nad zvykmi zamýšľajú stáročia čia, ale až v posledných dvoch desaťročiach odborníci pozvoľna odhaľujú, ako zvyky fungujú a ako sa menia.
Známeho novinára New York Times Charlesa Duhigga zaujalo, keď sa počas vojnovej reportáže v Bagdade dopočul o istom majorovi, ktorý zmenou jediného zvyku zabránil nebezpečným vzburám v mestečku Kúfa. Duhigg si uvedomil, ako zvyky ovplyvňujú celý náš život, ako vznikajú a ako ich možno meniť. A hoci sa v prvej chvíli zdá, že majú zanedbateľný význam, časom významne vplývajú na naše zdravie, výkonnosť, úspech a šťastie.
Autor osem rokov študoval najnovšie výskumy v oblasti zvykov, ktoré podložil pútavými príbehmi. Opisuje tisíce spôsobov, ako nám zvyky menia život. Rozpráva, ako sa z tučnej alkoholičky, ktorú vymáhači prenasledovali pre desaťtisícový dlh, stala štíhla energická žena s neuveriteľnou kondíciou, zamestnaná v grafickom štúdiu. Duhigg si nevšíma len jednotlivcov, ale aj významné spoločnosti, ktoré sa z červených čísel prepracovali k obrovským ziskom – zmenou jediného zvyku!
Po prečítaní tejto knihy budeme vnímať svoje zvyky novým pohľadom, poučení, ako ich sami môžeme formovať, a tým aj celý svoj život.

Ukážka textu z knihy

PREDHOVOR
Zvyk ako liek

Pre vedcov bola najobľúbenejšou respondentkou.
Tridsaťštyriročná Lisa Allenová podľa spisu začala fajčiť a piť v šestnástich a väčšinu života bojovala s nadváhou. Nemala ešte ani tridsať, keď ju vymáhači prenasledovali pre desaťtisícový dlh. V staršom životopise uviedla, že v najdlhšom zamestnaní nevydržala ani rok.
Dnes však pred vedcami sedela štíhla energická žena s vyšportovanými nohami bežkyne. Vyzerala o desať rokov mladšia než na fotografiách v spise a zdalo sa, že nikto v miestnosti sa jej kondičkou nevyrovná. Nemala dlhy, abstinovala a už tri a štvrť roka pracovala v grafickom štúdiu.
„Kedy ste si naposledy zapálili?“ položil Lise jeden z lekárov prvú z mnohých otázok, ktoré jej kládli pri každej návšteve ambulancie neďaleko Bethesdy v Marylande. „Takmer pred štyrmi rokmi,“ odvetila, „a schudla som dvadsaťsedem kíl a zabehla už jeden maratón.“ Navyše sa prihlásila na magisterské štúdium a kúpila si dom. Skrátka, v poslednom čase sa nenudila.
V miestnosti sedeli neurológovia, psychológovia, genetici a jeden sociológ. Už tri roky vďaka podpore Štátneho zdravotníckeho ústavu štuchali a dobiedzali do Lisy a ďalších dvoch desiatok bývalých fajčiarov, problémových alkoholikov, nákupných maniakov, pacientov s chronickým sklonom k nadváhe a s rôznymi inými zničujúcimi návykmi. Všetci účastníci výskumu mali niečo spoločné: podarilo sa im od základu zmeniť život za pomerne krátke obdobie. Vedci chceli prísť veci na koreň, a tak respondentom merali životné funkcie, nainštalovali im do bytu kamery, aby mohli pozorovať, čo robia celé dni, skúmali ich genetický kód a prostredníctvom nástrojov, vďaka ktorým možno v reálnom čase nazrieť do ľudskej lebky, sledovali prietok krvi a elektrické impulzy v mozgu pri kontakte s cigaretovým dymom, vôňou lákavého jedla a podobnými pokušeniami. Cieľom bolo odhaliť, ako sa zvyky prejavujú na neurologickej úrovni a ako dosiahnuť ich zmenu.
„Viem, že ste to vraveli už stokrát,“ pokračoval lekár, „ale niektorí moji kolegovia majú iba informácie z druhej ruky. Neprekážalo by vám ešte raz vysvetliť, ako ste prestali fajčiť?“
„Vôbec nie,“ odvetila ochotne Lisa. „Všetko sa začalo v Káhire.“ Dovolenkovať v Egypte sa rozhodla v poslednej chvíli, vysvetlila poslucháčom. Pred pár mesiacmi sa manžel vrátil z práce a vyhlásil, že ju opúšťa, lebo miluje inú ženu. Lise trvalo, kým sa zmierila so zradou a uvedomila si, že sa naozaj rozvádza. Najprv sa utápala v smútku, potom chorobne špehovala manžela, prenasledovala jeho novú priateľku po meste, vyvolávala jej uprostred noci, a vzápätí skladala slúchadlo. V jeden večer sa opitá dotackala k jej bytu, búšila päsťami na dvere a vrieskala, že podpáli celý blok.
„Necítila som sa práve najlepšie,“ vzdychla si Lisa. „Vždy som chcela vidieť pyramídy, kreditky som ešte nemala úplne vyrabované, a tak...“
Skoro ráno po príchode do Káhiry Lisu zobudil spev muezína z neďalekej mešity. V hotelovej izbe bola tma ako v rohu. So zalepenými očami, ešte unavená zo zmeny časového pásma, sa načiahla za cigaretou.
Spamätala sa až na zápach horiaceho plastu – namiesto marlborky si zapálila pero. Posledné štyri mesiace preplakala, zmietala sa v obžerstve a nespavosti, kvárila ju zmes hanby, bezmocnosti, depresie a hnevu. Zrazu na ňu všetko doľahlo. „Zaplavil ma strašný smútok,“ spomínala. „Zdalo sa mi, že všetko, po čom som v živote túžila, sa zosypalo ako domček z karát. Už ani obyčajnú cigaretu som si nevedela zapáliť.
Spomenula som si na bývalého manžela, uvažovala som, aké ťažké bude nájsť si po návrate prácu, ako ju budem nenávidieť a ako som si zničila zdravie. Keď som vstávala z postele, prevrhla som krčah vody a črepiny sa rozsypali po dlážke. Ešte väčšmi som sa rozplakala. Ovládlo ma zúfalstvo, túžba niečo zmeniť, čokoľvek, čo závisí odo mňa.“
Osprchovala sa a vyšla z hotela. Pri jazde taxíkom po hrboľatých káhirských uličkách a prašných cestách až ku Sfinge, k pyramídam pri Gíze a šírej, nekonečnej púšti navôkol, z nej zrazu opadla sebaľútosť. Uvedomila si, že potrebuje životný cieľ. Čosi, o čo by sa mohla usilovať.
A tak sa v taxíku rozhodla, že sa do Egypta vráti a vydá naprieč púšťou.
Lisa si uvedomovala, že je to bláznovstvo. Mala podlomené zdravie, nadváhu, prázdne účty. Nepoznala ani len názov púšte, na ktorú sa práve dívala, a či cez ňu vôbec možno prejsť. Ale to nebolo podstatné. Potrebovala sa na niečo zamerať. Dala si na prípravu jeden rok. Vedela, že ak má prežiť podobnú výpravu, bude musieť mnoho obetovať. Najmä bude musieť prestať fajčiť.
Lisa o jedenásť mesiacov naozaj prebrázdila púšť – v klimatizovanom mikrobuse so šiestimi spolucestujúcimi, ktorý viezol toľko vody, jedla, stanov, máp, navigačných zariadení a vysielačiek, že kartón cigariet navyše by sotva niekomu prekážal.
Ale to Lisa v taxíku nemohla tušiť. A vedcov v ambulancii podrobnosti výletu nezaujímali. Lebo z nejasných dôvodov, ktorým len začínali rozumieť, malý zvrat v Lisinom uvažovaní – keď v Káhire nadobudla presvedčenie, že musíprestať fajčiť, aby dosiahla vytúžený cieľ – spustil celý rad zmien vo všetkých oblastiach.
Do polroka cigarety nahradila behom, a tým sa upravili aj jej stravovacie, pracovné a spánkové návyky, začala šetriť, ináč nakladať s pracovným časom, plánovať budúcnosť a tak ďalej. Najprv odbehla niekoľko polmaratónov, neskôr sa dala na maratón, prihlásila sa na univerzitu, kúpila si dom a zasnúbila sa. Potom ju oslovili, aby sa zúčastnila na výskume, a keď vedci preštudovali snímky jej mozgu, všimli si čosi pozoruhodné: niektoré nervové procesy, teda jej bývalé zvyky, nahradili odlišné procesy. Nervová aktivita spojená so starými návykmi bola stále viditeľná, ale na miesto pôvodných impulzov sa vtisli nové. Spolu so životným štýlom sa zmenil aj Lisin mozog.
Vedci boli presvedčení, že zlom nespôsobila dovolenka v Káhire ani rozvod, či púštna výprava. Podľa nich príčinou bolo, že Lisa sa od začiatku sústredila na jeden cieľ – prestať fajčiť. Všetci účastníci štúdie mali podobnú skúsenosť. Zameraním sa na prvý, takzvaný „kľúčový zvyk“, sa Lisa naučila, ako preprogramovať ostatné črty správania.
Takéto zmeny nie sú výsadou jednotlivcov. Keď sa pre nové postupy rozhodnú firmy, často dokážu pretvoriť celú štruktúru. Spoločnosti ako Procter & Gamble, Starbucks, Alcoa či Target využili toto poznanie, aby ovplyvnili výsledky práce, komunikáciu medzi zamestnancami či nákupné správanie zákazníkov – často bez toho, aby si to niekto uvedomil.
„Rád by som vám ukázal najnovšie zábery,“ obrátil sa na Lisu vý-skumník na konci rozhovoru. Na počítači otvoril snímky jej mozgu. „Keď hľadíte na jedlo, tieto oblasti,“ ukázal na miesto neďaleko stredu, „kde sídlia pocity chuti a hladu, sú stále aktívne. Váš mozog naďalej vy-siela impulzy, ktoré vás nútili prejedať sa.
Ale v tejto oblasti sa vyskytli nové procesy,“ ukázal na miesto hneď za čelom, „kde podľa nás sídlia zábrany a sebadisciplína. Táto aktivita sa pri každom vyšetrení zosilňuje.“
Lisa bola najobľúbenejšou účastníčkou, lebo jej snímky boli mimo-riadne presvedčivé a užitočné pri nákrese mapy vzorcov správania, teda zvykov, v ľudskej mysli. „Pomáhate nám pochopiť, ako sa z rozhodnutia stáva mimovoľné správanie,“ poďakoval jej lekár.
Všetci prítomní mali pocit, že stoja pred významným míľnikom. A nemýlili sa.