V spoločenskom a kultúrnom živote starých Grékov a Rimanov nebol rok jeden v ničom výnimočný. V Aténach alebo v Ríme nikto netušil, že kdesi v Palestíne sa narodil a žije dieťa menom Ježiš. Prvé kontakty apoštola Pavla s obyvateľmi Atén v roku 51 sa skončili fiaskom, o niečo úspešnejší bol v Macedónsku, v Solúne a v Korinte, kde v rokoch 49 až 52 založil prvé kresťanské spoločenstvá. Kresťanstvo bolo formálne uznané až tzv. milánskym ediktom v roku 313. Neskorší zákaz pohanských kultov z roku 393 využila kresťanská cirkev na prenasledovanie pohanov a ničenie všetkého, čo súviselo s náboženskými a kultúrnymi tradíciami starých Grékov a Rimanov. Búrali sa chrámy antických bohov, pálili sa knihy a obrazy, napokon cisár Justinián v roku 529 dal zatvoriť aj všetky filozofické školy v Aténach a zakázal činnosť pohanských učiteľov...