Slovo na deň všedný i sviatočný
Čas plynie, a človek si to ani neuvedomuje, konštatuje Viliam Judák, autor zamyslení na dni všedné i sviatočné, a zároveň prichádza s výzvou znova objaviť pramene, z ktorých bude plynúť vnútorná životná sita a radosť z vlastného bytia.
Chce, aby sviatok ostal sviatkom, ale nechce, aby všedný deň stratil svoju každodennosť. Chce mu dodať chuť, preto pozýva čitateľa, aby sa učil aj do neúrodnej pôdy všedného dňa zasadiť kvety radosti. Tým každý deň dostane dušu, ktorá oživuje a vedie človeka cestou radosti, pokoja a lásky.
