Don Ernest Macák dopĺňa do svojho životopisného rozprávania začiatok. Paradoxne k tomu pristúpil až teraz, v plnej zrelosti človeka a saleziána. Cez mnohé zážitky, neraz plné nečakaných zvratov, spomína na svoje detstvo, mladosť, na príchod k saleziánom do Šaštína, na noviciát a následné štúdium v ťažkých vojnových rokoch, na kňazskú vysviacku aj nástup komunistického režimu.

V závere knihy sa ešte úchytkom vracia k spomienkam na niektoré chvíle svojho života. Autor na prahu svojho životného jubilea – požehnaných deväťdesiatich rokov – vyjadruje veľkú vďačnosť Pánu Bohu slovami, ktoré zanecháva ako svoj životný odkaz: Všetko je milosť a dar!