So životom je to ako so stromom: niečo sa deje v koreňoch a niečo v korune. Korene prijímajú živiny, aby ich ponúkli do konárikov, listov a plodov. Prijímanie a dávanie je v zdravom strome v harmónii. Podobne je to so životom: v detstve sme sa naučili brať od rodičov, učiteľov, priateľov, v dospelosti sa od nás čaká ovocie príjemnosti, vľúdnosti, láskavosti.

Viera a náboženstvo posúvajú človeka k úrodnosti na celú večnosť. Pozemské návyky láskavosti a srdečnosti Boh umocní a to sa volá nebo. To nie je ničnerobenie, celovečný relax, nebo je celovečná produkcia láskavosti v spolupráci s Bohom, ku ktorej sme boli naštartovaní na zemi.

Preto je dôležité mať k Ježišovi postoj vyjadrený slovami: „Ty máš slová večného života" (Jn 6, 68)