Kniha J. Pauera je nezvyčajným vkladom do premýšľania o médiách nielen v slovenskom kontexte. V trojici nosných esejí knihy predstavuje fenomén médií celkom inak, ako by to urobila učebnica o médiách alebo ňou z cesty zvedená filozofická reflexia. Mediálne sa vpisuje do pokladu prepracovaného antropologického či ontologického základu. Latentne znepokojujúca plachosť a banálnosť zvyčajných premýšľaní o mediálnom sa vytratila, sme v situácií, kde téma vystupuje konečne v reliéfe.

Vyvrcholením knižky je kapitola venovaná tragédii, na pôdoryse, ktorej J. Pauer predstavuje opozitné sily usporiadania a rozpadu. Tieto sily prechádzajú cez filozofické úvahy a formujú ich od predsokratovských počiatkov filozofie až po najsúčastnejšie úvahy o vnímaní živého tela druhého... (R. Karul)