Autorka opisuje vznik slovenského ochotníckeho divadla v oravskej dedine v čase tvrdej maďarizácie. Prekážky, ktoré bolo treba prekonávať – strach z úradov, pre ktorý sa nemohli využívať verejné ustanovizne- napríklad školské učebne, krčmári sa báli straty licencie. Prvé divadlá sa odohrávali v súkromných domoch obyvateľov. Neboli kostýmy, žiadne javiskové vybavenie. Pod vedením slovenských kaplánov zanietení ochotníci prekonávali všetky ťažkosti – stavali javiská, maľovali kulisy, po ťažkej celodennej práci po večeroch nacvičovali divadlá, na rebrinákoch – vozoch sa prepravovali medzi dedinami a tak sa zaslúžili o šírenie slovenského povedomia a slovenskej kultúry v obciach severnej Oravy.